Po skvelom ukončení predchádzajúcej sezóny postupom do Ligy majstrov a získaním titulu v španielskom pohári Copa de Rey, bude mať leto 2020 úplne opačnú príchuť. Do kroniky Valencie sa hrubou červenou fixou zaznačí táto kapitola ako s najnižšou úrovňou podpory medzi Valencianistami.
Počas prvých šiestich rokov od nástupu nového vlastníka klubu, zažil španielsky celok najväčšiu nestabilitu, ktorá bola poznačenú nevyrovnanými športovými výsledkami a nedostatkom harmónie medzi majoritným majiteľom klubu a fanúšikmi klubu, a majiteľom klubu a vedením.
Aj v období športových úspechov klubu nastali konflikty a nepokoje medzi dvoma, resp. troma tábormi. Avšak nikdy sa to nedalo porovnať so situáciou, ktorá je vo východošpanielskom celku momentálne.
Atmosféru nezlepšoval ani fakt s výstavbou nového štadiónu Nou Mestalla. Sotva s málo podniknutými krokmi vpred v pokračovaní prác na novom svätostánku Valencie, sa dokonca aj niektorí miestni politici zdráhali dať klubu nové termíny.
Od októbra 2014 je Valencia CF vo vlastníctve singapurskej spoločnosti Meriton Holdings, ktorej majiteľom je Peter Lim. Jeho zástupcom je prezident klubu Anil Murthy, ktorý je v kresle najvyššieho vedenia od júla 2017.
Príchod nového vlastníka klubu v podstate rozdelil fanúšikov Valencie na tri strany:
- Tí, ktorí sa domnievali, že táto možnosť je dobrá, pretože prinesie stabilitu.
- Tí, ktorí to považovali za menšie zlo, pretože vo Valencii nebol nik schopnejší, kto by prevzal situáciu do vlastných rúk.
- Tí, ktorí prejavili nesúhlas s novým majiteľom a nedôverou v nový projekt.
Neskôr bolo vidieť, že nové osadenstvo manažérov nepoznalo a nepochopilo filozofiu valencianizmu. Dovtedy najväčšia zúrivá kritika padala v sezóne 2016/17. Kritéria na podpísanie nových hráčov a prijímanie neskúsených alebo neúspešných trénerov robili Valenciu iba priemerným tímom. Príchodom Marcelina, Valencia vstúpila do obdobia dobrých až vynikajúcich výsledkov.
CdR, Marcelino a Alemany
Pred rokom boli všetci hráči kádra, tréner Marcelino García Toral a generálny manažér Mateu Alemany, modlami Valencie. V auguste 2019 dostal tréner od vedenia vyhadzov a o niekoľko mesiac neskôr odišiel aj generálny manažér. Po odchodoch si vedelo mužstvo udržať prijateľnú schopnosť konkurencie. Druhá polovica sezóny, ktorá bola poznačená reštartom, si prešla Valencia katastrofálnou stratégiou riadenia.
Rozdiel medzi teóriou a praxou
Odchod Marcelina a Alemanyho, spôsob akým opustil klub Ezequiel Garay, len dokazujú aká citlivá je táto situácia. Rozdiel medzi teóriou a praxou je viditeľný. Naplánovanie projektu do budúcna a previesť ho do reálnej podoby je dosť obtiažna úloha.
Hrozný koniec sezóny 2019/20, kde Valencia obsadila deviate miesto a dostala sa mimo pohárovej Európy, zapríčinilo ďalšiu lavínu. Odchody hráčov ako sú Dani Parejo, Francis Coquelin či Ferran Torres, istotne neprispejú k pozitívnemu zotaveniu prostredia. Netreba zabúdať ani na zmenách v štruktúrach klubu. Strohosť a jednanie prezidenta Murthyho hovoria za všetko.
S týmito vyhliadkami a návrhmi, vidí veľa Valencianistov ducha roku 1986, kedy klub jediný krát v histórií opustil najvyššiu španielsku súťaž. Viac sa môžete dočítať v článku tu.
V tejto súvislosti sa prezident Murthy vyjadril, že klub nemôže zbankrotovať, ak bude trvať na potrebe zníženia nákladov na tím tak, ako sa to stalo už pred príchodom Lima. Samotný Murthy navrhol projekt udržateľného klubu pre budúcnosť, aj keď budúcnosť asi už nepredstavuje stopy majstra spred pätnástich mesiacov.
Ale jinak jsem tam viděl před golem faul na Mosqueru, sražené hlavy a to by se vždy měla přerušit hra ale on to nechal pokračovat a následně bum 2:2 
