Prelomí Cutrone neúspech Talianov v útoku Valencie?

Potvrdenie podpisu Patricka Cutroneho ako novej posily pre Valenciu CF nenechalo na seba dlho čakať. V španielskych médiach započalo porovnávanie medzi Cutronem a jeho bývalými krajanmi, ktorí kedysi obliehali hrotovú pozíciu na Mestalli.

Z pohľadu histórie zastupovalo taliansku trikolóru v španielskom klube celkovo 11 hráčov, pričom šestica z nich operovala, resp. obsadzuje hrotovú pozíciu na Mestalli. Navzdory všetkému, Valencia CF doposiaľ nemala šťastie na žiadneho z transalpských futbalistov, ktorí počas svojej éry úspešne hájili farby Netopierov niekoľko sezón po sebe. Veľká väčšina hráčov bola skutočným neúspechom v tomto tíme z dôvodu nedostatočnej adaptácie, nepravidelnej výkonnosti či efektivity na ihrisku alebo nezhodám s vedením klubu. Práve najnovší zimný podpis Patricka Cutroneho s Valenciou by mohol ukončiť smolu, ktorá sprevádza talianskych útočníkov na východošpanielskom pobreží Španielska.

Prvým talianskym ''bombardérom'', ktorý vstúpil na Mestallu bol Cristiano Lucarelli. V júli 1998 pricestoval hráč do Valencie z talianskej Atalanty Bergamo. Sezónu 1998/99 v tíme Claudia Ranieriho započal hráč veľmi dobre, pretože Lucarelli dostával dôveru od prvého zápasu. Avšak všetky plány futbalistu pre úspešny pobyt vo Valencii zruinovala nedostatočná adaptácia a problémy s kolenom. Rodák z Livorna odohral za Netopiere iba jedinú sezónu (98/99), pričom hráč zasiahol celkovo do 19 zápasov (873 minút) a strelil 3 góly. Okrem štvrtého miesta v domácej sútaži, zavŕšil španielsky klub sezónu ziskom trofeje v španielskom pohári Copa del Rey, pričom nik z histórie si nepamätá meno Cristiano Lucarelli z tohto brilantého tímu.

Talian nezasiahol ani do jediného zápasu v stretnutiach CdR a ani raz nefuguroval na predzápasovej súpiske. Po sezóne odišiel útočník späť do Talianska, presnejšie do US Lecce. Po opätovnom návrate do Talianska si klasická deviatka neskôr vybudovala solídnejšiu kariéru a v drese AS Livorna sa stal Talian pre fanúšikov modlou. Cristiano Lucarelli pôsobil ako jeden z najzaujímavejších útočníkov európskeho futbalu, avšak realita v drese Valencie skončila úplne opačne a to pod očakávaniami klubu.

Presuňme sa o niečo dopredu, presnejšie do sezóny 2004/05, kedy Valencia CF bola na svojom najväčšom výslní. Rafael Benítez sa rozhodol nepokračovať na Mestalli a vedenie španielskeho klubu popri snahe ostať v popredí, v dominancií a byť konkurencie schopný, opätovne siahlo po starom známom a to po Claudiovi Ranierim, pod ktorým účinkovala hneď dvojica hráčov na hrote.

Prvým z nich bol Bernardo Corradi, ktorý prišiel so Stefanom Fiorem do Valencie z talianskeho Lazia Rím ako výmenný obchod po tom, čo vedenie Lazia nevyplatilo zvyšok sumy (16,8 milióna eur) za prestup Gaizkeho Mendietu do hlavného mesta Talianska v lete 2001. Medzinárodný útočník, ktorý vypomáhal svojej krajine v rokoch 2003 a 2004, bol klasickou deviatkou. Počas svojej prvej sezóny, pričom španielsky klub hral aj v európskych súťažiach, zasiahol útočník celkovo do 32 zápasoch (1721 minút), v ktorých strelil 5 gólov. Po februárovej výmene na lavičke (odchod Ranieri, príchod López), padala dôležitosť a minutáž Corradimu smerom nadol.

Svoju poslednú druhú sezónu za Valenciu, strávil rodák zo Sieny na ročnom hosťovaní v talianskej Parme Calcio, pričom Talian naskočil dokopy do 39 stretnutí (3473 minút) a svoje štatistiky si obohatil o 10 gólov a 2 asistencie. Avšak ani to nestačilo pre zotrvanie na Mestalli a tak púť Bernarda Corradiho sa vo Valencii skončila 20. júla 2006, kedy útočník oficiálne prestúpil do anglického celku Manchestru City za 2 milióny eur. Nemožno povedať, že Corradiho časy na Mestalli boli brilantné, ale popri neuspokojivých výsledkoch, trénerských vyhadzovoch a nevyrovaných výkonoch bol ortieľ nad hráčom už vopred stanovený.

Druhým prírastkom na východošpanielskom pobreží v čase druhého panovania trénera Ranieriho sa stal Marco Di Vaio. Na žiadosť nového kormidelníka prišla posila z talianskeho Juventusu Turín za 11 miliónov eur na 5 sezón, pričom suma na dané časy pre Valenciu bola pomerne vysoká a očakávania v hráča, ktorý bol taktiež medzinárodne skúsený, boli vysoké. Po poltucte zápasoch v LaLige, svietilo útočníkovi na konte už 5 gólov. Začiatok sezóny vychádzal Talianovi skvelo ako minulý rok v Juventuse. Avšak po prehrách v milionárskej súťaži Lige majstrov proti nemeckému Werderu Brémy a schytanému debaklu od talianskeho Interu Milána, padla forma hráča na nižšiu úroveň, ktorú opätovne futbalista našiel až v druhej polovici sezóny. Po nástupe nového trénera Lópeza, začal Talian do zápasov naskakovať viac z lavičky, ktorému dopomohol nesúlad medzi hráčom a novým mužom na lavičke Valencie. Silný a rýchly útočník dokázal i napriek tomu ukončiť svoju prvú sezónu za Valenciu s 38 zápasmi (2375 minút), v ktorých strelil 14 gólov a pridal 1 asistenciu.

Nebolo to ďaleko od prechádzajúcej sezóny, kedy hráč v drese Juventusu nastrielaľ 17 gólov a pridal 1 asistenciu v 44 zápasoch (2473 minút). Nasledujúca sezóna 2005/06 bola v podaní útočníka úplne opačná. Mužstvo Netopierov sa dostalo do rúk trénera Sáncheza Floresa, ktorý len veľmi málo rátal s Di Vaiom, pretože na Mestallu dorazili letné posily do útoku v podaní Španiela Davida Villu a Holanďana Patricka Kluiverta. Rodák z Ríma odohral v prvej polovici sezóny 11 zápasov (432 minút) s gólovou nulou na konte. Druhú polovicu ročníka dohral útočník vo francúzskom AS Monacu, kde v 18 zápasoch (1488 minút) strelil 5 gólov a pridal 5 asistencií. Po sezóne 2005/06 odišiel hráč zadarmo do kniežatského klubu. Marco Di Vaio pricestoval na Mestallu v znamení hviezdy, ktorá počas dvoch rokov zažiarila iba v jednej fáze. Nenaplnené očakávania a nové tváre v mužstve odsunuli Taliana na druhú koľaj, tak ako Corradiho, ktorý herne nenaplnil ani toľko čo Di Vaio.

V ročníku 2006/07 zúrila vo Valencii studená vojna medzi trénerom Quiquem Sánchezom Floresom a technickým riaditeľom Amedeom Carbonim. V auguste 2006 prišiel k Netopierom Francesco Tavano, ktorého na Mestallu dotiahol práve Carboni za 10 miliónov eur. Hráč prežil veľmi vydarenú minulú sezónu v drese talianskeho FC Empoli, za ktorý v 40 zápasoch (3172 minút) skóroval dokopy 20-krát. Avšak tréner Flores vôbec nedôveroval v kvality útočníka, čo sa odrazilo na vyťaženosti hráča. Tavano zasiahol za Valenciu iba do 6 duelov (218 minút), v ktorých neskóroval ani raz.

Treba podotknúť, že rodák z Caserta odišiel po polroku vo Valencii na zvyšok sezóny do rímskeho AS. Futbalistovi sa doprialo viac herného priestoru (16 zápasov), avšak i to len stačilo na 2 góly a 1 asistenciu. Španielsky klub ďalej nepredĺžoval agóniu útočníka na Mestalli a v lete 2007, predala Valencia Tavana do AS Livorna za 6 miliónov eur. Franceco Tavano sa ukázal ako ďalší taliansky neúspech v útoku, ktorý opustil Mestallu doposiaľ s najhoršou bilanciou a to s 0 na konte a s najnižším počtom odohraných zápasov za Valenciu, i keď s menším či väčším prispením trénera Floresa.

Záver histórie bude patriť zatiaľ najcharizmatickejšiemu Talianovi, ktorý dobil srdcia fanúšikov Valencie. Reč je o Simoneovi Zazovi. Bežala prvá polovica sezóny 2016/17 a tréner Valencie Césare Prandelli dostal od Meritonu prísľub, že vedenie klubu dodá mužstvu štyri nové tváre. Vzťahy Prandelliniho s vedením boli napäté, ktoré vyústili v odchode trénera, ktorého do konca sezóny zastúpil Voro González. Simone Zaza, ktorý s prispením Susa Garcíu Pitarcha predčasne opustil hosťovanie v anglickom West Hame United, prišiel do španielskeho regiónu Valencia dychtivo nájsť svoju najlepšiu verziu. Napriek nie veľmi vydarenému zvyšku sezóny, strelil Zaza v 20 zápasoch (1376 minút) dokopy 6 gólov a pridal 1 asistenciu. Rodák z Policora prežil následne letnú očistu, ktorú uskutočnili nový tréner Marcelino a generálny manažér Mateu Alemany. Počas leta 2017 sa stal útočník hráčom Valencie, pričom prestúpil z Juventusu Turín za 16 miliónov eur. V nasledujúcom ťažení sa Talian rozohrial a v 39 zápasoch (2648 minút) nastrieľal 13 gólov a k tomu poslal 5 finálnych prihrávok.

V druhej polovici sezóny, stratil futbalista miestami svoje postavenie v základnej 11-tke, čo samozrejme vyústilo v nepokoje medzi hráčom a trénerom. Od nového ročníka 2018/19 putoval Zaza naspäť do talianskej Seria A, presnejšie do tímu Torino FC, ktoré si vypožičalo útočníka do konca sezóny s možnou opciou pre odkup. V júli 2019 sfinalizoval taliansky tím prestup Zazu za 12 miliónov eur. Simone Zaza pricestoval na Mestallu v dobe, kedy sa klub nachádzal v podobnej situácií aká je momentálne. Talian sa plne vcítil s klubom, s jeho fanúšikmi a od prvej minúty pochopil ich indentitu. Aktuálne útočník talianskeho Torina, i naďalej občas prejaví svoju náklonnosť k Valencii cez sociálne siete. Doposiaľ môžeme Zazu hodnotiť ako za najúspešnejšieho talianskeho hrotového hráča, ktorý kedy pôsobil na Mestalli, avšak ktorý odišiel pre nezdary s vedením tímu.

Veľkú podobnosť v Zazovi vidieť taktiež pri novej akvizícií. Patrick Cutrone hľadá vhodný reštart svojej kariéry ako kedysi Zaza. Nadšenie z nového pôsobiska nechýbalo, resp. nechýba ani pri jednom z menovaných. Vydať zo seba maximum a nájsť stratenú formu hnalo Zazu a ženie aj Cutroneho. Obaja hráči prišli na Mestallu vo forme hosťovania do konca sezóny. Oba príchody sa udiali v dobu, kedy španielsky klub neprežíva práve tie najsvetlejšie chvíľky. Jediným problémom je momentálny stav popri pandémií koronavírusu. Pri hypoteticky vydarenom zapožičaní rodáka z Coma na Mestalli by kúpa hráča po sezóne z pohľadu vedenia Netopierov bola veľmi ťažko realizovateľná.

Nedostatok financií, politika riadenia klubu a nízkonákladový tím by sa len ťažko zlučoval s trvalým príchodom útočníka do Valencie. K tomu plat, zmluva s Wolverhamptonom a cena za futbalistu je taktiež mimo rámec španielskeho klubu. Akýkoľvek príliv financií od majoritného majiteľa klubu Lima by bol na 99% možný len v krajine zázrakov. Jediná možnosť príchodu Taliana by spočívala v rozpredaji aktuálneho kádra, resp. (opätovným) predajom jedných z najdôležitejších hráčov tímu, ktorí sú na zozname iných popredných klubov už dlhšiu dobu.