Samu Castillejo sníva o návrate do Málagy CF, čiže do klubu, v ktorom ofenzívny futbalista započal svoju futbalovú kariéru. Bez ohľadu na výšku platu a kategóriu tímu by pravý krídelník najradšej obliekol dres andalúzskeho celku, avšak pravidlá LaLigy poukazujú na danú operáciu ako veľmi komplikovanú, ak nie nemožnú.
Vedenie Valencie na čele s trénerom Rubénom Barajom aj naďalej nepočítajú so Samum Castillejom do budúcna, ktorý sa po konci sezóny 2023/24 vrátil späť na Mestallu z nie veľmi úspešného ročného hosťovania v talianskom Sassuole. Na druhú stranu nie je žiadnym tajomstvom, že veľkým snom ofenzívneho futbalistu je návrat domov, čiže do rodnej Málagy za každú cenu aspoň podľa periodika ElDesmarque Valencia. V tomto zmysle taktiež denník AS uviedol, že s končiacou zmluvou o rok a štvrtým najvyšším platom v kádri Netopierov by mohlo dôjsť ku konsenzusu medzi hráčom a klubmi. Samotnému Castillejovi by nevadila kategória andalúzskeho tímu a taktiež ani rapídny pokles mzdovej položky, pričom SUR Málaga informovala o platoch nepresahujúcich 1 milión eur ročne. Napriek všetkým skutočnostiam a dobrej vôli sa nemožno vyhnúť pravidlám a nariadeniam ligy, ktorá celý presun robí oveľa ťažším.
Teda prečo by mohol byť návrat 29-ročného hráča do Málagy taký problémový? Podľa článku 41 v rámci hospodárskej kontroly existuje pravidlo, ktoré stanovuje, že každý hráč z vyššej kategórie, ktorý podpíše zmluvu s tímom druhej divízie, tak musí dostať minimálne 50% z platu, ktorý zarábal vo svojom predchádzajúcom tíme. Ročná gáža krídelníka vo Valencii sa pohybuje na úrovni 2,5 milióna ročne a teda Castillejo by musel od Málagy dostať cez 1,2 milióna eur, pričom podpis zmluvy vo forme voľné transferu by nijako túto situáciu nevyriešil. Ako je známe, tak minimálna mzda hráča podľa pravidiel ligy je 90-tisíc eur a daná hodnota by sa dosiahla jedine v tom prípade, ak by bol plat hráč v posledných edíciách na úrovni 1 milióna eur.
Na druhú stranu existujú prípady, kedy sa vyššie uvedené pravidlo neuplatnilo. Najznámejší prípad posledného desaťročia bol Lucas Pérez, ktorý vymenil prvoligový Cádiz za treťoligové Deportivo. Avšak tu treba podotknúť fakt, že ligy nevedené prezidentom Javierom Tebasom nepodliehajú článku 41. Santi Cazorla vymenil dres prvoligového katarského Al-Saddu za druholigový španielsky celok Oviedo s minimálny platom, avšak tu vstúpilo do platnosti pravidlo DNI, ktorému podliehajú iba hráči, ktorí majú 36 rokov a viac. V prípade Cazorlu sa jedná o vek 39 rokov, pričom za zmienku stojí a spomenúť Luisa Moralesa, ktorý sa po 2-ročnom pôsobení vo Villarrealu vráti s najväčšou pravdepodobnosťou späť do Levante a teda môže poberať minimálnu mzdu, čiže 90-tisíc eur kvôli DNI a jeho veku 36 rokov. Z pohľadu valencijského hráča ide trefa opäť mimo terč, keďže Castillejov vek 29 rokov nespĺňa požadovanú minimálnu hranicu.
Ako posledná možnosť, ktorá by mohla vyhovieť všetkým stranám je obrátiť sa validačný orgán ekonomickej kontrolnej komisie LaLigy. Celkovo sa jedná a presvedčenie komisie o tom, že hodnota hráča v súčasnosti nezodpovedá platu získanému v posledných sezónach. Hodnotenie, pri ktorom sa počítajú rôzne premenné ako od veku a aktuálnej trhovej hodnoty až po posledné zápasy, individuálne a kolektívne získané tituly, reprezentácia, odohrané zápasy alebo predchádzajúce platy. Daná možnosť je najkomplikovanejšia a to z pohľadu zdĺhavého byrokratického postupu LaLigy.
Ale jinak jsem tam viděl před golem faul na Mosqueru, sražené hlavy a to by se vždy měla přerušit hra ale on to nechal pokračovat a následně bum 2:2 
