Pohárový zápas Valencie CF so štvrtoligistom Terrassa FC, priniesol pár zaujímavostí. Okrem debutantov v drese Netopierov, poskytol vývoj zápasu a konečný výsledok až pár historických návratov, ktoré siahajú popavde až hlbšie do minulosti tohto klubu.
Hráčom Valencie sa v španielskom pohári podarilo otočiť zápas z 2:0 na 2:4. Domáci celok bol istotne sklamaný z výsledku, pretože ešte do 80. minúty zaslúžene viedol a do ďalších bojov o pohár postupovali práve hráči z katalánskej Terrassi. Napokon dvoma gólmi v riadnom hrace čase, t.j. v 82. minúte od Carlosa Solera z penalty a v 90. minúte od Yunusa Musaha, nasmerovali hráči Los Che zápas do predĺženia. V ňom sa dvakrát presadil Gonçalo Guedes a tým stanovil víťaza zápasu a zároveň i postupujúci tím do ďalšieho kola.
Posledný obrat zápasu z dvojgólového manka na konečný víťazný výsledok z pohľadu Valencie, treba loviť hlbšie do pamäti. Pred devätnástimi rokmi sa to podarilo kádru Rafaela Beníteza. O Valencii, o ktorej by sme mohli povedať, že bola jednou z najlepších v histórií svojho klubu. V mužstve ste mohli vidieť hviezdy a legendy ako Cañizares, Ayala, Aimar, Albelda, Baraja, Rufete či Mista. Ale od začiatku sezóny 2001/02 boli výkony Valencie ako na hojdačke. Tak isto to bolo aj s postavením klubu v tabuľke. V sedemnástom kole LaLigy, privítal trinásty Espanyol Barcelona na štadióne Olímpic Lluís Companys, momentálne ôsmy tím ligy a to Valenciu CF. Zápas, ktorý sa konal 15. decembra 2001 bol jeden z rozhodujúcich pre trénera Beníteza. Slučku okolo krku kormidelníkovi pomaly sťahoval prvý polčas, pretože katalánsky celok v 23. a 43. minúte už vyhrával 2:0. Napokon sa valencijský hráči zmohli a predviedli obrat na 2:3 v podaní dvoch gólov Francisca Rufeteho v 59. a 63. minúte. O víťaznom góle rozhodol v 66. minúte Adrian Ilie. Treba dodať, že východošpanielsky celok z posledných 21 dueloch vyhral 15-krát, 3-krát remizoval, 3-krát prehral a sezónu káder Beníteza ukončil najlepšie ako vedel a to na 1. mieste.
Tím Los Che dokonca dokázal otočiť aj vyššie nepriaznivý stav vo svoj prospech. V sezóne 1997/98 privítal tím Louisa Van Gaala na Camp Nou mužstvo Claudia Ranieriho. FC Barcelona sa počas 21. kola LaLigy vyhrievala na prvom mieste, avšak valencijský celok bojoval v strede tabuľky o lepšie umiestnenie. Aj výkony a tabuľkové postavenie Valencie v tomto ročníku bolo ako na koni, ba dokonca môžeme napísať, že až horšie. Do pätnásteho kola sa Netopiere zväčša topili na dne tabuľky. Duel sa konal 19. januára 1998 a veru bolo sa na čo pozerať. Hráči Barcelony vyhrávali do 54. minúty už 3:0 a zdalo sa, že Valencia je zrelá na uterák. Avšak gólmi Morigiho (69. minúta), Lópeza (75. a 87. minúta) a Ortegu (88. minúta) dokázali Netopiere zvrátiť stav na 3:4 a napokon si odniesť plný bodový zisk. Valencia napokon ukončila sezónu na 9. mieste.
Vŕtať sa v minulosti môžme ešte hlbšie a to do ročníka 1967/68. Spomínať budeme opäť na katalánsky celok Espanyol Barcelona, kedy 10. decembra 1967 v 12. kole ligy na štadióne Sarriá privítal Valenciu CF. Východošpanielsky tím vtedy tvorili mená ako Abelardo, Mestre, Roberto Gil, Paquito, Claramunt, Waldo či Ansola. Ako by už bolo zvykom, postavenie Netopierov v tabuľke kolísalo zhora nadol. Piaty tím tabuľky Espanyol vyhrával po prvom polčase už 4:1 gólmi v 14., 22., 26. a 39. minúte, pričom Ansola ešte v 24. minúte korigoval stav na 2:1. Po prestávke tréner Mundo so svojími zverencami otočili zápas, ktorý dotiahli do víťazného konca 4:5. Gólmi Ansolu (59. minúta), Walda (65. a 85. minúta) a Paguitu (70. minúta) si hráči Valencie odviezli domov všetky body. Valencia CF nakoniec ukončila túto sezónu na výbornom 4. mieste.
Prvý domáci víťazný zápas Valencie, v ktorom otočila nepriaznivé skóre sa zrodil proti Murcii. V sezóne 1980/81 privítal šiesty tím ligy 22. marca 1981 na domácej pôde šestnásty celok Real Murciu. V tomto zápase dokázali Netopiere už do prestávky streliť kontaktný gól na 1:2 v 35. minúte od Sauru. Obrat k víťazstvu, tak dokonali v pomere 3:2 v 63. a 68. minúte gólmi Solsona a Tendilla. Valencijský tím ukončil sezónu na 3. mieste, pričom najhoršie umiestnenie počas sezóny bolo 7. miesto.
Technicky vzaté, by sa dal za posledný obrat považovať aj zápas z minulej sezóny 2019/20. V šestnástkom kole LaLigy sa proti sebe postavili dva celky z valencijského regiónu Levante UD a Valencia CF. Tím Alberta Celadesa prehrával na domácej pôde Levante gólmi Rogera Martího v 11. a 20. minúte zápasu už 2:0. Levantský hrdina zápasu Martí si dokonca pripísal aj tretí gól. V nadstavenom čase prvého dejstva strelil kontaktný gól pre Valenciu do vlastnej brány. V druhom polčase už hosťujúci hráči nenechali nič na náhode a presnými zásahmi Kévina Gameira (57. a 59. minúta) a Ferrana Torresa (88. minúta) upravili celkový výsledok na 2:4. Valencia napokon skončila sezónu na nelichotivom 9. mieste, čím sa jej zatvorili všetky brány do pohárovej Európy.
Ale jinak jsem tam viděl před golem faul na Mosqueru, sražené hlavy a to by se vždy měla přerušit hra ale on to nechal pokračovat a následně bum 2:2 
